Od Salaša smerom na Biely Kríž

Štefan Kozár

Začaod salasa po biely krizlo to krásnou námrazou. „Vyrástla krásna jedlička…“ si spievam, ako sa pomaly blížim na Biely Kríž. Spev dopĺňa čarovné praskanie opadnutej námrazy pod kolesami bajku a miestami až strašidelné zvuky vychádzajúce z hĺbky lesa zahaleného do závoja hmly, ktoré vydával padajúci ľad z konárov stromov. Človeku ani nenapadne, čo to všetko môže spôsobiť.

Ďalší výjazd som nemým pohľadom sledoval, čo to všetko napáchalo. Nedalo mi pozerať na tú spúšť a pustil som sa do odpratávania konárov od Salaša smerom na Biely Kríž. Zo začiatku bolo vidieť, že už niekto spratával popadané konáre, ale sily mu nestačili. Tak som zosadol z bajku a pokračoval v rozrobenej práci. Z bajkovačky sa stala brigáda, ktorá skončila dobrým pocitom. Zastavili ma až veľké stromy padnuté krížom cez chodník. Tu som už bol na konci so silami, ktoré som načerpal na Bielom Kríži v teple Včelína pri dobrej polievke a varenom vínku.